Štandardy RFID
Využívanie technológie RFID sa riadi presne definovanými medzinárodnými štandardmi, vďaka ktorým jednotlivé prvky systému bezproblémovo spolupracujú a je zaručené, že budú spolu komunikovať aj zariadenia od rôznych výrobcov. Využitie RFID v knižnici vychádza predovšetkým z normy ISO 15693 a ďalej normy ISO 18000-3, ktorá definuje prevádzkovanie systému RFID v kmitočtovom pásme HF na frekvencii 13,56 MHz. Technológia RFID totiž používa niekoľko frekvenčných pásiem, pričom každé je vhodné pre inú oblasť využitia.
Porovnanie je v nasledujúcej tabuľke:
| Frekvenčné pásmo | Norma | Využitie |
|---|---|---|
| Vysokofrekvenčné (HF) 13.56 MHz | ISO 18000-3 |
– knihovníctvo – inteligentné karty (Smart Cards) – inteligentné etikety (Smart Labels) |
| Ultrafrekvenčné (UHF) 869 až 960 MHz | ISO 18000-6 |
– logistika (sledovanie paliet v skladoch) – elektronické mýtne brány – parkovacie karty – medicínske využitie |
Technológia RFID
Základom všetkého je sústava pozostávajúca z čítačky a transpondéru. Transpondér je umiestnený na médium alebo objekt, čítačka vybavená anténou býva stacionárna či prenosná. Transpondér sa skladá z čipu s pamäťou, do ktorej sa zaznemanávajú dáta, a špirálovej antény. Ako ale môže transpondér bezdrôtovo prenášať informácie, keď k nemu nie je propojený žiadny zdroj napájania? Anténa pripojená k čítačke generuje elektromagnetické pole. Pokiaľ sa v ňom ocitne RFID etiketa s transpondérom, v špirálovej anténe sa generuje prúd, ktorý nabije vstavaný kondenzátor a ten potom aktivuje čip. Je dôležité vedieť, že samotná etiketa nevytvára svoje vlastné pole, ale len mení (moduluje) pole vyvolané čítačkou. Tá tieto zmeny detekuje a prevádza na digitálne dáta.
Transpondér
Hlavným prvkom systému RFID je pri jeho využití v knižniciach etiketa – RFID tag (nazývaná tiež chytrá nálepka). Pre jednotlivé typy médií boli vyvinuté špeciálne druhy etikiet. Knižné etikety majú tvar plochej obdĺžnikovej nálepky skladajúcej sa z plastovej fólie, ne ktorej je umiestnený čip a špirálovitá anténa, a papierového prekrytia s možnosťou potlače. Obdobná etiketa môže byť nalepenám aj na videokazetách. Pre médií CD alebo DVD, kde vzhľadom k pokovenému povrchu média nie sú tak dobré podmienky pre snímanie ako pri knihách, slúži niekoľko typov nálepiek od najjednoduchšej prstencovej až po veľkoplošnú „kompletnú“ etiketu s väčšou anténou pre dokonalejšie zachytenie signálu i zo vzdialenosti až 45 cm, čo je výhodné najmä pre detekciu v bezpečnostných bránach.
Čítačka
Čítačka tvorí, na rozdiel od transpondéra, aktívnu súčasť systému RFID. Vysielaním elektromagnetických vĺn komunikuje s transpondérom a bud číta dáta do neho zaznamenané, alebo zapisuje dáta nové. V knižniciach sa používa typ čítačky, ktorý pracuje na štandardnej frekvencii 13,56 MHz v pásme HF. Dáta, ktoré sú zapisované do pamäti čipu, sú presne určené v tzv. dátovom modely. Ten jednoznačne určuje, aké informácie a v akom formáte sa budú do čipu ukladať. V našom prípade sa striktne držíme tzv. Dánského dátového modelu. Jeho súčasťou je okrem iného aj tzv. AFI byte (definovaný práve normou ISO 18000-3), ktorý obsahuje informáciu o stave média vypožičané / nevypožičané, a tvorí tak jadro zabezpečovacej funkcie systému RFID. Dáta získené čítačkou RFID sú predané do počítača, kde s nimi nakladá príslušný softvér. Programy môžu navyše získavať údaje z knižničného informačného systému a to za prispenia štandardizovaných komunikačných protokolov. Medzi ne patria predovšetkým protokoly NCIP, SIP2, SLNP alebo Z39.50.
